Život Prešova
online
online
Jazvec Hinault oslávi 70. narodeniny
14.11.2024 Celý región
Paríž
14. novembra (TASR) - Prezývali ho jazvec, pre jeho agresívny štýl, no i
šéf, keďže mal v pelotóne najväčšiu autoritu. Počas dvanásťročnej
profesionálnej kariéry štartoval trinásťkrát na podujatiach Grand Tours,
z jednej odstúpil z vedúcej pozície pre problémy s kolenom, dvakrát
skončil druhý a ďalších desať vyhral. Z toho päťkrát slávnu Tour de
France (1978, 1979, 1981, 1982, 1985), kde dominoval hlavne v časovkách.
Vo štvrtok 14. novembra oslávi okrúhle jubileum 70 rokov legendárny
francúzsky cyklista Bernard Hinault.
Päť žltých dresov z Tour získali okrem neho už len krajan Jacques Anquetil (1957, 1961, 1962, 1963, 1964), Belgičan Eddy Merckx (1969, 1970, 1971, 1972, 1974) a naposledy Španiel Miguel Indurain (1991, 1992, 1993, 1994, 1995). Hinault má na konte aj tri celkové triumfy na Giro d'Italia (1980, 1982, 1985) a dva na španielskej Vuelte (1978, 1983). V jeho zozname úspechov sa vyníma aj jeden titul majstra sveta (1980), 28 etapových triumfov na Tour či päť na monumentoch. Bol skvelý časovkár, no dokázal bojovať na všetkých druhoch tratí a bol veľmi dobrý aj v kopcoch. Dokopy nazbieral až 147 profesionálnych víťazstiev a radí sa medzi najväčšie osobnosti histórie cyklistiky.
Hinault sa narodil 14. novembra 1954 v mestečku Yffiniac. Cyklistickú kariéru odštartoval práve v rodnom Bretónsku, kde zbieral prvé úspechy a tie ho neskôr katapultovali k prvej profesionálnej zmluve s tímom Gitane-Campagnolo, ktorú podpísal v roku 1975. Prelomová preňho bola sezóna 1977, počas ktorej vyhral monument Liege - Bastogne - Liege a taktiež etapové preteky Critérium du Dauphiné Libéré. Po nej sa zaradil medzi veľké hviezdy a najmä si vyslúžil účasť na Grand Tours. Nasledujúci rok štartoval premiérovo na Vuelte i Tour a obe vyhral s viac ako trojminútovým náskokom pred konkurenciou.
V nasledujúcich rokoch bol najúspešnejší a najslávnejší cyklista svojej éry. V roku 1979 pridal ďalší triumf na Tour a o rok neskôr uspel prvýkrát aj na Giro d'Italia. Hinault bol vtedy blízko k double Giro-Tour, no na domácej Grand Tour ho zastavili zdravotné problémy s kolenom, ktoré ho trápili aj neskôr v kariére. Odstúpiť musel po 12. etape, po ktorej mal náskok pred svojím veľkým rivalom Joopom Zoetemelkom a nakoniec to bola jediná Tour, ktorú vyhral tento holandský cyklista. Hinault sa dostal z problémov ešte v tej sezóne a vrátil sa triumfom na majstrovstvách sveta na domácej pôde v Sallanches. Prvé Giro-Tour double dosiahol v roku 1982 a zopakoval to aj v sezóne 1985 už v tíme La Vie Claire. Medzitým vyhral ešte raz Vueltu. S desiatimi triumfami na podujatiach "veľkej trojky" zaostáva len o jeden za rekordérom Eddym Merckxom. Poslednú Tour de France odjazdil v roku 1986, keď skončil druhý za tímovým kolegom a nastupujúcou hviezdou Gregom LeMondom. Americký pretekár vyhral "starú dámu" aj v rokoch 1989 a 1990.
Hinault ukončil svoju kariéru v roku 1986 len ako tridsaťdvaročný. Spolu s amatérskymi pretekmi dosiahol dokopy vyše 210 víťazstiev. Počas celej kariéry ho prezývali jazvec (Le Blaireau) pre jeho agresívny štýl, no i pre to, že sa s týmto zvieraťom sám stotožňoval. "Jazvec je krásne zviera. Keď ho lovia, ide do svojej nory a čaká. Keď znova vyjde, zaútočí. To je dôvod mojej prezývky. Keď som nahnevaný, idem domov, nevidíš ma mesiac, keď opäť vyjdem, vyhrám," uviedol vo svojej biografii.
Druhú prezývku šéf si vyslúžil pre svoje správanie v pelotóne, kde mal veľkú autoritu. Prvýkrát ju naplno demonštroval na svojej prvej Tour v roku 1978. Pretekári protestovali proti takzvaným rozdeleným etapám, keď sa v jeden deň išla etapa rozdelená na časť A a B. Prvá časť 12. etapy viedla z Tarbes do Valence-d'Agen a keď pelotón dorazil k cieľovému mestu, pretekári zosadli z bicyklov a kráčali k cieľovej páske. A pelotón si vybral za hovorcu práve Hinaulta.
Po konci kariéry sa vrátil do Bretónska, kde kúpil statok a venuje sa farmárčeniu. V uplynulých rokoch zastával aj viaceré pozície v manažmente Tour de France a chvíľu bol aj ambasádor slávnych pretekov. Od roku 1974 je ženatý s manželkou Martine, s ktorou majú dve deti.
Svoje jubilejné výročie už stihol osláviť uplynulý víkend v okruhu rodiny, no i bývalých tímových kolegov ale aj súperov, medzi ktorými nechýbal Zoetemelk či Berard Thevenet. Na slávnosti bol aj jeho bývalý športový riaditeľ Cyrille Guimard či prezident Medzinárodnej cyklistickej únie David Lappartient, informoval denník Ouest-France.
Päť žltých dresov z Tour získali okrem neho už len krajan Jacques Anquetil (1957, 1961, 1962, 1963, 1964), Belgičan Eddy Merckx (1969, 1970, 1971, 1972, 1974) a naposledy Španiel Miguel Indurain (1991, 1992, 1993, 1994, 1995). Hinault má na konte aj tri celkové triumfy na Giro d'Italia (1980, 1982, 1985) a dva na španielskej Vuelte (1978, 1983). V jeho zozname úspechov sa vyníma aj jeden titul majstra sveta (1980), 28 etapových triumfov na Tour či päť na monumentoch. Bol skvelý časovkár, no dokázal bojovať na všetkých druhoch tratí a bol veľmi dobrý aj v kopcoch. Dokopy nazbieral až 147 profesionálnych víťazstiev a radí sa medzi najväčšie osobnosti histórie cyklistiky.
Hinault sa narodil 14. novembra 1954 v mestečku Yffiniac. Cyklistickú kariéru odštartoval práve v rodnom Bretónsku, kde zbieral prvé úspechy a tie ho neskôr katapultovali k prvej profesionálnej zmluve s tímom Gitane-Campagnolo, ktorú podpísal v roku 1975. Prelomová preňho bola sezóna 1977, počas ktorej vyhral monument Liege - Bastogne - Liege a taktiež etapové preteky Critérium du Dauphiné Libéré. Po nej sa zaradil medzi veľké hviezdy a najmä si vyslúžil účasť na Grand Tours. Nasledujúci rok štartoval premiérovo na Vuelte i Tour a obe vyhral s viac ako trojminútovým náskokom pred konkurenciou.
V nasledujúcich rokoch bol najúspešnejší a najslávnejší cyklista svojej éry. V roku 1979 pridal ďalší triumf na Tour a o rok neskôr uspel prvýkrát aj na Giro d'Italia. Hinault bol vtedy blízko k double Giro-Tour, no na domácej Grand Tour ho zastavili zdravotné problémy s kolenom, ktoré ho trápili aj neskôr v kariére. Odstúpiť musel po 12. etape, po ktorej mal náskok pred svojím veľkým rivalom Joopom Zoetemelkom a nakoniec to bola jediná Tour, ktorú vyhral tento holandský cyklista. Hinault sa dostal z problémov ešte v tej sezóne a vrátil sa triumfom na majstrovstvách sveta na domácej pôde v Sallanches. Prvé Giro-Tour double dosiahol v roku 1982 a zopakoval to aj v sezóne 1985 už v tíme La Vie Claire. Medzitým vyhral ešte raz Vueltu. S desiatimi triumfami na podujatiach "veľkej trojky" zaostáva len o jeden za rekordérom Eddym Merckxom. Poslednú Tour de France odjazdil v roku 1986, keď skončil druhý za tímovým kolegom a nastupujúcou hviezdou Gregom LeMondom. Americký pretekár vyhral "starú dámu" aj v rokoch 1989 a 1990.
Hinault ukončil svoju kariéru v roku 1986 len ako tridsaťdvaročný. Spolu s amatérskymi pretekmi dosiahol dokopy vyše 210 víťazstiev. Počas celej kariéry ho prezývali jazvec (Le Blaireau) pre jeho agresívny štýl, no i pre to, že sa s týmto zvieraťom sám stotožňoval. "Jazvec je krásne zviera. Keď ho lovia, ide do svojej nory a čaká. Keď znova vyjde, zaútočí. To je dôvod mojej prezývky. Keď som nahnevaný, idem domov, nevidíš ma mesiac, keď opäť vyjdem, vyhrám," uviedol vo svojej biografii.
Druhú prezývku šéf si vyslúžil pre svoje správanie v pelotóne, kde mal veľkú autoritu. Prvýkrát ju naplno demonštroval na svojej prvej Tour v roku 1978. Pretekári protestovali proti takzvaným rozdeleným etapám, keď sa v jeden deň išla etapa rozdelená na časť A a B. Prvá časť 12. etapy viedla z Tarbes do Valence-d'Agen a keď pelotón dorazil k cieľovému mestu, pretekári zosadli z bicyklov a kráčali k cieľovej páske. A pelotón si vybral za hovorcu práve Hinaulta.
Po konci kariéry sa vrátil do Bretónska, kde kúpil statok a venuje sa farmárčeniu. V uplynulých rokoch zastával aj viaceré pozície v manažmente Tour de France a chvíľu bol aj ambasádor slávnych pretekov. Od roku 1974 je ženatý s manželkou Martine, s ktorou majú dve deti.
Svoje jubilejné výročie už stihol osláviť uplynulý víkend v okruhu rodiny, no i bývalých tímových kolegov ale aj súperov, medzi ktorými nechýbal Zoetemelk či Berard Thevenet. Na slávnosti bol aj jeho bývalý športový riaditeľ Cyrille Guimard či prezident Medzinárodnej cyklistickej únie David Lappartient, informoval denník Ouest-France.
0
www.ZIVOTPO.sk
